141 ľudí
Proces so 141 ľuďmi
obvinenými z čarodejníctva, sa začal v januári 1692. Na jeho začiatku bolo nevysvetliteľné stonanie a krik niekoľkých mladých dedinských dievčat, ktoré sa zvíjali a žalovali, že ich počarovalo zopár miestnych žien. Pôvodnými žalobcami boli deväťročná Elizabeth Parrisová, dcéra Samuela Parrisa, ktorá dostávala záchvaty, vydávala čudné zvuky
Apfel, Viliam. 2001. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak. Str. 15
a celá sa krútila – to všetko sa považovalo za dielo čarodejníc – a jej jedenásťročná sesternica Abigail Williamsová. Hlavná osoba, ktorá mala počarovať dievčatám bola Tituba, Afričanka, ktorá slúžila u Samuela Parrisa. Dievčatá fascinovala jej tajuplnosť, a ona im predvádzala staré africké kúzla, ktoré pochytila vo svojej rodnej zemi. Dievčatá obviňovali z čarodejníctva jednu obeť za druhou. Keď jedna z nich, dvadsaťročná Sarah Churchilová odmietla svedčiť proti svojmu pánovi, Georgovi Jacobsovi, ostatné dievčatá sa rozhodli, že ju donútia zmeniť postoj, a obvinili z čarodejníctva aj ju. Salemské procesy neboli jedinou honbou na čarodejnice v americkej kolónii, sú však najlepšie zdokumentované.
Počas tejto paródie na spravodlivosť obesili 19 ľudí, vrátane Georga Jacobsa. Osemdesiatročného Gilesa Coryho utýrali v poli na smrť a Sarah Osbornová, ktorú obvinili medzi prvými, zomrela vo väzení pri očakávaní rozsudku. Posledné popravy vykonali v septembri 1692. Štyri roky po salemských procesoch sudcovia uznali, že sa dopustili omylu, a žiadali o odpustenie. To už však bolo podľa môjho názoru veľmi neskoro.
Obžalované bosorky boli mučené tými najstrašnejšími spôsobmi. Na ruky a nohy im dávali železné okovy, pálili ich žeravými kliešťami, lámali im kosti, alebo ich naťahovali na škripec. Ďalšími hrôzostrašnými praktikami bolo napríklad vyťahovanie za zápästia na lane a pripevňovanie závažia na členky, alebo mučenie vodou.
Toto mučenie prebiehalo tak, že obvinenej liali do žalúdka vodu, až sa nafúkla, a keď sa ani potom nepriznala, bili ju po bruchu. Ďalšie praktiky ako kyvadlové mučidlo (obr. 3), mučenie za pomoci čiernej panny z Norimbergu (obr. 4), alebo mučenie na kolese (obr. 5), boli taktiež určite neuveriteľne bolestivé. Taktiež zisťovanie bosoráctva nebolo veľmi príjemné.
Napríklad zisťovanie, akým duchom je bosorka posadnutá. Obžalovanú vyvažovali závažím, prípadne bibliou. Ak bola bosorka ťažšia ako závažie, bola posadnutá ťažkým zemitým duchom. Ak bola ľahšia, ovládal ju ľahký vzdušný duch vetra. Jej nevina bola dokázaná, iba ak sa jazýčky váh zastavili vo vodorovnej polohe a váha bola vyvážená.
To bolo samozrejme veľmi zriedkavé, priam nemožné. Bosoráctvo sa zisťovalo aj pomocou špeciálnych bodcov, na vyhľadávanie diablovho znamienka na pokožke, ktoré malo byť malé, neviditeľné a necitlivé na bolesť. Týmto znamienkom si satan značil svojich prívržencov. Zlomený človek neskôr povedal všetko, čo drábi od neho chceli počuť, a prezradil mená komplicov. Zatkli ďalších nevinných.
Dodnes sa uchovali niektoré záznamy o väznení a mučení obžalovaných bosoriek. Napríklad záznam z mesta Krupina z roku 1741, keď krupinský magistrát dáva vykopať ostatky Martina Koziara a spáliť ich ako strigônske. V tom istom roku ho v ohnivej páľave hranice nasleduje aj jeho Doriša. Spolu s ňou potupnou smrťou z tohto sveta zídu Anna Štibicová a Judita Pelionisová.
V príprave procesu dala inkvizícia predvolať štyridsaťjeden svedkov, od ktorých požadovala odpoveď na otázku, či videli alebo počuli, že by Anna Štibicová, Judita Pelionisová a Dorota Koziarka či jej nebohý manžel a takisto aj Judita Haringová vykonávali nejaké bosorácke činy, či svedkovia vedia uviesť, komu títo bosoráci svojimi čarami uškodili a ako, no inkvizítorov zaujímalo aj to, či predvolaní vedia niečo o tom, že sa títo služobníci diabla v noci alebo vo dne schádzali. A Krupinčania hovorili. Ich svedecké výpovede sa v očiach bdelého magistrátu poskladali do nemilosrdného ortieľa.
Na dôsledné pochopenie hĺbky tejto obludnej kapitoly novovekého súdnictva na slovenskom území môže vhodne poslúžiť citácia z protokolov z vypočúvania Judity Pelionisovej, obvinenej už v rokoch 1728 a 1732. Protokoly boli vyhotovené v slovakizovanej bibličtine, len stupne mučenia pisár uvádzal po latinsky.